Poľovníctvo

Vlastnosti poľovníka ako človeka lovca

Začalo sa loviť pre potrebou človeka sa nasýtiť a práve preto začal nekontrolovane zabíjať zver. Neskôr, keď lov už nebol existenčnou otázkou nastal nový problém - a to neprimerané zabíjanie zveri. Toto súvisí za akých podmienok sa tvorilo a charakterizovalo každého poľovníka.

Tu vzniká nový pojem a to je morálka v poľovníctve - sú to odborné znalosti spojené s láskou k prírode a správaniu sa poľovníka k ostatným poľovníkom. Poľovník by mal pracovať na poľovníctve z rozvahou, sebaovládaním a skromnosťou, mal by poznať patričné zákony a dodržiavať nesporné poľovnícke zásady.

1. Poznať dobre život zveri, prírodu a staré poľovnícke obyčaje

2. Lásku k prírode a zveri prejavovať ochranou a starostlivosťou o prostredie v ktorom zver žije

3. Pri love sa správať rozvážne, dodržiavať zákon a neloviť zver nečestným spôsobom

4. V kolektíve byť ochotným a družným

5. Vzorne sa starať o poľovníckeho psa

6. Zabraňovať znehodnocovaniu zveriny včasná dohľadávka

Toto je len stručná charakteristika človeka, aký by mal byť i v dnešnej dobe poľovník.

Treba sa sebakriticky zamyslieť, dať ruku na srdce a povedať si: " Som ten pravý poľovník? "

Poľovnícky pozdrav: Už od dávna sa poľovníci na poľovačkách navzájom zdravia pozdravom Lovu zdar ! Bežným pozdravom poľovníkov pri dennom, spoločenskom a úradnom styku je Poľovníctvu zdar!

Posledná pocta malej a veľkej ulovenej zveri

Vzdanie pocty ulovenej zveri je prejavom našej úcty k nej. Posledná pocta zveri (malej) sa vykonáva ceremoniálom, ktorý má svoje pravidlá. Okolo zveri sa urobí obruba z čečiny a na štyroch rohoch sa zapália vatry. V čele stoja funkcionári, oproti nim lesničiari, po pravej strane od funkcionárov stoja strelci, oproti nim honci a personál. Zver sa ukladá na pravý bok - každý 10. kus zveri sa povytiahne o polovicu dĺžky tela. Zoskupuje sa do vyrovnaných radov od najväčšej po najmenšiu v poradí diviak, líška, u malej zveri líška, zajac, bažant. Slávnostné signály, fanfáry si účastníci vypočujú s obnaženými hlavami. Zver nik nesmie prekračovať. U veľkej trofejovej zveri prejavujeme poslednú úctu aj posledným hryzom, resp.posledným zobom odlomeným (nie odrezaným) konárikom ihličnatého alebo listnatého stromu z blízkosti miesta uhynutia zveri. Konárik vložíme do papule, alebo zobáka. Ďalší konárik sa položí na telo ulovenej zveri ležiacej na pravom boku. Odlomená strana smeruje u samčej zveri k hlave, u samičej naopak (zvýraznenie parožia a materstva).

Poľovníctvu a Lovu zdar !